RECENZIA – Adam Cesare: Klaun v kukuřičném poli
Anotácia
Tyhle děti rozhodně v pohodě nejsou. Quinn Maybrooková to chce jen dotáhnout k maturitě. Ale možná se nedožije ani příštího rána. Quinn se s otcem přestěhovala do malého městečka Kettle Springs, která má za maskota podivně vyhlížejícího klauna. Oba tu chtějí po tragické události začít nový život.
Jenže od té doby, co své brány zavřela jediná místní továrna, to jde s městečkem čím dál tím víc z kopce. Většina jeho obyvatel se domnívá, že za všechno můžou puberťáci. Právě třeťáci a čtvrťáci z tamní střední školy koneckonců uspořádali mejdan, na němž zemřela dcera Arthura Hilla.
Byli to oni, kdo zapálil továrnu. A jsou to oni, kdo tráví veškerý volný čas točením pitomých videí, jež pak dávají na YouTube. Chybí jim respekt a nemají ani tušení, co znamená tvrdá práce. Teenageři z Kettle Springs to ale vidí přesně naopak. Městečko tak vede nekončící bitvu mezi starým a novým pořádkem, mezi tradicí a pokrokem.
Je to boj, který může skončit naprostou zkázou Kettle Springs. A proto se jeden vraždící klaun s kloboučkem a červeným kulatým nosem rozhodne, že tomu učiní přítrž. Protože když všechny své protivníky pozabíjíte, automaticky vyhráváte jakoukoliv debatu.
*Anotáciu som zachovala v jazyku, v ktorom som knihu čítala
Podrobná recenzia
Po tomto príbehu som siahla v prvom rade preto, lebo išlo o Spoločné čítanie u Dobrovského, v druhom rade preto, lebo mám poriadnu coulrofóbiu, čo som mňa možno robí “ľahšieho” psychopata, ktorý sa vo svojom strachu dosť vyžíva. Veď prečo by som sa nemohla báť ešte viac , keď sa dá, nie?
Kniha ma bavila od úplného začiatku. Možno aj vďaka tej nehode, čo sa tam odohrala. Už po nej som začala uvažovať nad tým, či s pokračovaním príbehu a všetkými tými nie príliš peknými akciami, ktoré sa tam udejú, táto nehoda nesúvisí. Bolo mi to strašne ľúto. Aj keď zo začiatku mi boli všetci tí tínedžeri, okolo ktorých sa príbeh točí, brutálne nesympatickí, po čase som na niektorých zmenila názor.
Po prvej kapitole som sa zoznámila s dvojicou, otcom a dcérou Maybrookovými, ktorá sa presťahovala do malého bohom zabudnutého mestečka Kettle Springs, aby začala nový život. Mestečko je „pánu Bohu za chrbtom“, čo dokazuje aj autorov opis prostredia. Páčilo sa mi veľmi, že keby som od začiatku nevedela o prítomnosti sociálnych sietí a nahrávaní videí na ne, tak by som povedala, že sa to odohráva v takých 80. – 90. rokoch.
Ten retro nádych bol super, čím mi to trochu pripomínalo seriál Stranger Things. Bolo to správne pochmúrne, tiché a opustené, čím dodávalo celému dielu tú správnu hororovú atmosféru.
Podarilo sa Maybrookovcom zabudnúť na starý život a sústrediť sa na nový? V knihe sa tiež dozviete dôvod sťahovania. A tu sa dostávam k prvej veci, ktorá ma možno v knihe trošku zamrzela a to bolo, že autor hlbšie nerozvinul, prečo Quinnina matka urobila to, čo urobila. Ale to je len taká moja poznámka, možno iným čitateľom to chýbať v deji vôbec nebude.
Ako sa dalo očakávať, Quinn chce zapadnúť do novej partie a hneď počas prvých dní v novej škole sa jej to “vypomstí”. A tu nastáva ten zvrat, kedy začne byť dej omnoho dynamickejší a vy si budete hovoriť, čo od tej knihy čakať. U mňa v podstate splnila všetky moje očakávania. Sem-tam krvička, sem-tam vraždička, odfaklené časti tiel s podrobným opisom toho, ako to asi vyzerá a tak ďalej. Pri niektorých sa mi chcelo aj trocha vracať.
Čo sa týka postáv, musím povedať, že žiadnu som si extra neobľúbila a ani ma nejako extra neštvali. Len ma to trocha mrzí, lebo mám rada, keď sú v diele postavy vykreslené tak, že si ich obľúbite alebo vás štvú. Tu sa mi to nestalo okrem šerifa. A pokiaľ ste hororovo a trilerovo zdatní podobne ako ja, tak už asi tušíte, že pôjde v tomto smere o “klišé”. Och, ako som sa len modlila, aby toto bolo inak.
Za mňa jeden zo zásadných zvratov nastal vtedy, keď sa začala party v stodole po Dni zakladateľov, na ktorý mali všetci spolužiaci vďaka ich profesorovi prírodopisu zákaz. No rešpektovali to? Samozrejme, že nie. O čom by inak tá kniha bola, všakže?
No a potom to už išlo. Od stodoly tie zvraty, niečo, čo by ste možno čakali a niečo, čo by ste možno aj nečakali. Už som zmienila, že som trochu psychopat? Čo sa týka tohto a opisov vrážd a použitých zbraní, mŕtvoliek, opisu toho, ako ich život skončil, to som si fakt užívala a už som to musela dočítať, lebo som chcela čím skôr vedieť, kto za tým všetkým stojí.
Prišiel i zvrat, ktorý ma prekvapil. I keď niekoľko postáv, čo tento ďalší prekvapivý moment spôsobilo, mi nesedelo, nečakala som, že budú až také vyčúrané. Takže mi vlastne teraz napadlo, že predsa len okrem šerifa sa objavili postavy, ktoré ma viac štvali ako keby som ich mala úplne “na háku”.
Bolo tu prítomné aj obetovanie sa pre dobro a záchranu druhých. Super. To som sa tešila, ale som si veru aj trocha poplakala. Takže vyvolanie emócií bolo, a to má vedieť spraviť každá dobrá kniha. Akurát že… Už som zmienila jedno horor “klišé”, ktoré som očakávala a druhé tiež?! Jooooj, nie! Proste ten koniec??!!! Posledné hororové “klišé” si autor neodpustil. Škoda, fakt. To ma mrzelo. Myslela som si, že aspoň niekde by toto mohlo byť inak.
Inak som si užívala napr. aj dialógy vinníka s obeťami pri vysvetľovaní toho, prečo to všetko robí… Boli tam aj pasáže, ktoré som si označila. Múdre citáty a slová. Takže nielen horor, ale aj nejaké tie hlbšie myšlienky sa v tomto diele nachádzali. Ó, a plusové body za mini lovestory, ktorú som vôbec, ale že vôôôôbec nečakala.
Zhrnutie
Keby som mala zhodnotiť v skratke knihu ako celok, tak sa mi páčila tak na 80 %. Tých 20 % strhávam preto, lebo to bolo tak trochu predvídateľné a za tie dve “klišé” veci, ktoré som odhalila a určite ich podľa môjho skromného názoru odhalí aj iný fanúšik hororov.
Postavy príliš nenadchnú ani neurazia. Okrem kvetnatých opisov vrážd a tak ďalej sa mi páčili aj niektoré dialógy medzi postavami a ich myšlienkové pochody. Čo sa týka hrúbky knihy, bola tak akurát. Keby bola dlhšia, už by ma to asi aj nudilo. Takže za mňa kniha splnila presne to, čo som od nej očakávala. Škoda tých “klišé”.
A čo vy, už ste čítali Klauna v kukuřičném poli? Ako sa páčil vám? Dajte vedieť do komentára. Keď natrafíte na spoločné čítanie, ktoré organizujú členovia FB skupiny Knižní závisláci, určite do toho choďte, ja som si to veľmi užívala. Ale o tom inokedy v inom článku. Budem rada, ak sa pridáte aj do mojej knižnej skupiny Knižná vášeň a aktuálne knižné akcie.
Ďalšie knižné recenzie
- Chris Carter: Kat
- Chris Carter: Dvojitý kríž
- Neal a Jarod Shusterman: Sucho
- Shari Lapenová: Cudzinec v dome
- Lisa Regan: Miznúce dievčatá
