Myšlienky z kníh: Chris Carter – Dvojitý kríž

1
Share

Chris Carter: Dvojitý kríž

Niektorí z vás už viete, že sa zo mňa v poslednej dobe stáva “carteromaniačka”, a to zaslúžene. Ako som vám sľúbila, budem na blog dávať aj myšlienky z kníh, ktoré ma zaujali. Dvojitý kríž od Cartera je druhá kniha, z ktorej zdieľam myšlienky a v budúcnosti sa môžete tešiť na ďalšie. Veď to poznáte.

Keď ste tí správni knižní závisláci, tak fungujete na podobnom princípe ako ja, a to tak, že si k zaujímavým myšlienkam v knihe dáte lepíky na príslušnú stranu a podčiarkujete si ceruzkou celé odseky.

Alebo nie? Dnes sa teda pozrieme na 10 prvých myšlienok/odsekov, ktoré ma v mojej prvej prečítanej Carterovke zaujali. 

Na úvod v skratke 5 dôvodov, prečo si prečítať Chrisa Cartera:

  1. Detektív Robert Hunter.
  2. Jeho parťák Carlos Garcia.
  3. Nechutné opisy zachádzajúce do naturalistických detailov.
  4. Podnety na zamýšľanie sa.
  5. Pasáže, pri ktorých pôjdete do kolien.
Chris Carter: Dvojitý kríž

Chris Carter: Dvojitý kríž

Prvých desať myšlienok z knihy Dvojitý kríž

“Ty si sa tam rozprával sám so sebou?” spýtala sa ho s plachým úsmevom. “Čože? No hej, zavše to robím, aby som sa nezbláznil.” (str. 21)

Jeho najvýraznejšou črtou bola lesklá jazva, ktorá mu zdobila ľavú polovicu oholenej hlavy. Hrozivý výzor hral odjakživa v jeho prospech. Nikto nebude vyskakovať na detektíva, čo vyzerá ako nasratý Shrek. (str. 35)

John sa v minulosti nedopustil nijakého násilia. V škole to bol klasický týpek, čo nosil roztrhané modré džínsy, divný účes a sústavne počúval heavy metal. (str. 37)

“Prečo? Vzal si ten v ten deň Boh péenku? Prečo by Boh požiadal práve vás, aby ste zabíjali v jeho mene? Nemá byť azda milosrdný? (str. 49)

“Nepoznal krucifix?” Garciovi vyletelo obočie skoro až na vrch hlavy. (str. 51)

Žil sám, nemal manželku, deti ani priateľku. Zažil pár dlhodobejších vzťahov, ale jeho povolanie si zakaždým vybralo svoju dať. Nebolo ľahké vyrovnať sa s nebezpečným štýlom života detektíva z oddelenia vrážd, vždy sa to skončilo tým, že ho priateľky požiadali o niečo, čo im nebol ochotný dať. Hunterovi ani veľmi nevadilo, že je sám, Bral to ako svoj obranný mechanizmus. Keď nikoho nemáš, nemajú ti koho vziať. (str. 65)

“Som ženatý.” “Ach, no iste. Tým a to všetko mení, zabudol som. Ženatí muži sa na porno nedívajú. Budem hádať. Tvoj typ bude určite Briana Banks.” “Tá je fakt dobrá,” vyhŕkol Garcia a okamžite stuhol. (str. 74)

“To je môj nový parťák, Džejdžej, a myslím, že ťa vážne nemá rád. Posledný chlap, ktorý sa mu nepáčil, dodnes nemôže jesť nič iné, len jogurt.” “Nemôžeš ho mať na remeni?” “Ale iste, môžem. Vôdzku som nechal v aute, vydrž, skočím po ňu. Vy dvaja to tu zvládnete desať minút sami, však?” (str. 117)

“Potrebuje sa liečiť, niekto by mu mal ukázať, ako sa zvláda hnev. Vy nemáte na stanici cvokára?” “Nie takého dobrého, aby si s ním vedel poradiť,” zasmial sa Hunter. (str. 118)

“Ako je možné, ž v dnešnej technologicky vyspelej dobe nedokážeme po vrahovi nájsť jedinú stopu? Chápem, že vrah mal more času po sebe dôkladne poupratovať, ale my predsa máme všetky možné lampy a reflektory, chemikálie a mašinky od výmyslu sveta, ktoré dokážu nájsť aj zrnko prachu na dlážke. Máme testy DNA, dokážeme usvedčiť páchateľa podľa slín. Dočerta, keby si vrah v tom dome prdol, tak technici by určite vytiahli nejaký šikovný prístroj, ktorým by ten jeho prd zachytili. Tak ako je možné, že sú miesta činu také čisté?” (str. 121)

www.martinus.sk

Mohlo by vás zaujímať: