RECENZIA – Crash Bandicoot It´s about time je tak trochu HARDCORE

0
Share

“Bendy Micuš, štartuj, cicuš!” Táto hláška je určite veľmi dobre známa dnešným tridsiatnikom a o niečo mladším ročníkom. Pamätáte si to čarovné obdobie, keď sme doma z chrbta zhodili školskú tašku a zasadli pred TV a v napätí sme očakávali reláciu Maxihru? Myslím, že po nej vysielali telenovelu Divoký anjel, ktorú sme tiež zbožňovali. 

Bol to určite jeden z tých kúzelných momentov – aspoň čo sa môjho detstva týka – keď sa na nás z obrazovky usmievali Andrej Bičan, Dagmar Diaonvá, Lucia Siposová, Peter Gecík či Danica Jurčová. Je priam neuveriteľné, keď si uvedomím, že som vtedy mala len 8 rokov (aspoň v začiatkoch vysielania tejto legendárnej relácie). 

V tomto článku sa s vami chcem podeliť o svoje prvotné dojmy zo štvrtého dielu hry Crash Bandicoot: It´s About Time, na PS4. 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Gabriela (@geekmom.from.slovakia)

OFICIÁLNY TRAILER

Keď som na webe natrafila na informáciu, že sa chystá nový CB na PS4, otvárala som šampanské a mala som predčasné Vianoce. Dovolím si podotknúť, že nielen mne, ale aj veľa fanúšikom sa s touto legendárnou hrou spája detstvo. Hneď som túto novinku referovala sestre, nech si príde zahrať, aby sme si tak zaspomínali na “staré dobré časy”.

Verila som v rýchle prejdenie celej hry. Haha, koľká naivita! Lebo veď level má max. 5 minút. Aspoň som si to myslela. No nie v prípade, keď ho prechádzate asi tak 10x dookola, lebo náročnosť je oproti predchádzajúcim dielom o dosť zvýšená s mnohými novými neskutočnými prvkami.

Väčšinou pri nových herných “vylepšeniach” bývam sklamaná. Vyzerá to tak, ako keby sa tvorcovia len ponáhľali a čo najrýchlejšie zarobili peniaze. Málokedy sa teda stáva – aspoň z môjho pohľadu – že hra skutočne zdvihne svoju úroveň o takmer dvesto percent. A Crash skutočne veľmi milo prekvapil.

Človek by ani neveril tomu, čo ešte dokážu v hre vymyslieť. Nečakala som, že tam bude toľko zmien a tak veľmi zmenená úroveň náročnosti. Veď si zoberte, že ja som to hrala v puberte, moja sestra o šesť rokov mladšia a druhá o šesť staršia. Tak keď sme dostali na Vianoce playko, ešte len jednotku, tak sme začínali práve s Crashom a mali sme ho prejdeného celkom skoro… Teda, musím sa priznať, že aspoň tú tretiu časť. V jednotke sme sa dostali po ten most, ktorý nevieme prejsť doteraz a v dvojke sme skončili tiež niekde v polovici. Trojku sme však mali perfektne zvládnutú. Naivne som si teda myslela, že by mohla byť jednoduchá aj táto nová časť. Dostala som sa asi tak na druhý ostrov – tretí level. A teraz poďme k tomu najpodstatnejšiemu.

Málokedy sa stáva – aspoň z môjho pohľadu – že hra skutočne zdvihne svoju úroveň o dvesto percent – a Crash teda skutočne riadne prekvapil. Nielen, čo sa týka náročnosti, ale aj grafiky či nových nápadov. Kto by si bol pomyslel, že sa to dá takto pomeniť a brutálne vylepšiť. Na jednej strane som nadšená, na druhej však sklamaná, že to nie je taká tá pravá hra pre deti, a podľa mňa je to náročné aj pre ostrieľaného gamera. 🙂

Čo ma najviac prekvapilo, sú práve tie nápady, ktoré som nečakala, že by mohli ešte vymyslieť a zdvihnúť tak úroveň už aj tak dosť úspešnej legendárnej hry. Páči sa mi nápad s horiacimi škatuľami, dĺžkou levelov (aj keď to je možno len môj pocit, keďže mi to tak dlho trvá prejsť jeden), úrovňou náročnosti, vymazávaním jednotlivých ostrovčekov a ich znova objavovaním pri preskakovaní, bonusovými levelmi (nielen klasickými), ale tiež takými, ktoré dostanete za to, že ste sa dostali po “peniaz”, ktorý dostanete, keď ste sa ešte ani raz pri prechádzaní levelu nezabili a vezmete si ho, a môžete si tento bonus zahrať a vyzbierať tam milión ďalších škatúľ s jablkami. A o bossoch nehovorím. Ten pocit, keď si pri Crashovi musím zapnúť gameplay, aby som vôbec vedela, ako bossa poraziť.

Okrem zmienených škatúľ, ktoré horia a ďalších skvelých nápadov, ako túto hru vylepšiť, by som vyzdvihla preskakovanie na lanách, tréning vlastnej sústredenosti, lebo čo i len na minútu odvrátite zrak, tak už sa vám nepodarí ísť ďalej, lebo narazíte pri preskakovaní na lane do nejakej výbušniny či steny. Naším cieľom so sestrou bolo vždy vyzbierať všetky tie bonusové diamanty, napríklad tie strieborné, ktoré ste dostali za vyzbieranie všetkých škatúľ. V trojke sa nám to úspešne darilo, v niektorých prípadoch aj v jednotke a dvojke, avšak v tomto je to takmer nemožné… Tie škatule sú totiž tak usporiadané, že nie vždy sa vám ich podarí vziať. No ale aj tak tomu dávam veľké plus, pretože to aspoň nie je úplne to isté, čo to bývalo predtým. V tomto prípade inak tie strieborné diamanty nedostávate len za vyzbieranie celého počtu škatúľ, ktoré sa v leveli nachádzajú, ale musíte ich hľadať aj na skrytých miestach. Čiže treba byť naozaj skutočne veľmi pozorní.

Hra je skutočne geniálna a tento článok budem časom aktualizovať, keď sa mi podarí dostať sa o trošku ďalej, lebo jednoduché to ani zďaleka nie je. A aký je vás názor na túto novú verziu legendárnej hry? Napíšte mi do komentárov. Skutočne ma zaujíma, čo na túto hru vravia iní.