Aký je váš najobľúbenejší knižný žáner? U mňa sú to jednoznačne detektívky a trilery. Už dávnejšie som natrafila v akciách na knihu Cudzinec v dome od Shari Lapenovej, tak som si ju kúpila. Nevedela som, čo od nej čakať, pretože popis bol taký nemastný-neslaný, a hlavne som už takých kníh čítala habadej. Ale tak vravím si, nie je tá kniha dlhá, zaujala ma obálkou, je to krimi s prvkami trileru, tak teda vyskúšam. Číta sa celkom ľahko a pokiaľ ste zarytý knihomoľ, nebudete ju mať problém prečítať do dvoch hodín, to vám garantujem.
Prečo by ste vydesene utekali zo šťastného domova?
Anotácia
Čakáte na príchod milovaného manžela z práce. Pripravujete večeru a tešíte sa naňho. To je posledné, na čo si spomínate. Preberiete sa v nemocnici a netušíte, ako ste sa tam dostali. Oznámia vám, že ste mali nehodu – v nebezpečnej časti mesta ste stratili kontrolu nad rútiacim sa vozidlom. Neskôr s hrôzou zistíte, že polícia vás podozrieva z vraždy. Váš manžel tomu najprv odmieta uveriť, no čoskoro ho ovládnu pochybnosti. Vaša najlepšia priateľka navonok stojí pri vás, ale na jej správaní niečo nesedí. Najhoršie je, že vy sama neviete, čo sa vlastne stalo. Spomienky sa vám však postupne vracajú… JE TO VŠAK NAOZAJ TAK?
Od tejto autorky tiež odporúčam knihu Pár od susedov.
Pozor, úryvok obsahuje “jemné” spoilery (ale snažila som sa im vyhnúť)
Od Cudzinca v dome som nemala veľké očakávania, čo je možno niekedy aj lepšie. Patrím skôr k pesimistom, ktorí si hovoria, že je lepšie nikdy nič od nikoho a ničoho nečakať, a potom je človek menej sklamaný. V tomto prípade je však opak pravdou, lebo po dočítaní tejto knihy som bola skôr veľmi príjemne prekvapená, hoci niektoré veci mi v príbehu nedávali zmysel či logiku. Je to skôr taká oddychová kriminálka.
Z postáv som nebola extra nadšená. Niekedy sa s nejakými stotožníte, pretože vám pripomínajú vás alebo si vašu priazeň získajú svojím nezvyčajným vystupovaním a sympatickou povahou, a potom sú tu také, ktoré vás nijako neoslovia. Skôr by som povedala, že mi liezli dosť na nervy, pretože ich správanie bolo niekedy totálne nelogické.
Manželia Kruppovci, Tom a Karen, okolo ktorých sa celý príbeh točí, sú navonok šťastnou rodinkou, idylicky žijúcou v útulnom domčeku na peknej ulici. Divné však je ich manželstvo uzavreté po dvoch rokoch “krátkej” známosti s tým, že Tom nevie o ničom z Kareninej minulosti a začína mu to byť divné až vtedy, keď sa začne riešiť vražda. Rovnako nič o nej netuší jej “najlepšia priateľka”, susedka Brigid, ktorej najväčšou zábavou je špehovanie dokonalého manželstva Kruppovcov cez veľké okno na svojom obľúbenom kresle, kde zvykne pliesť.
Spočiatku túto klebetnú babizňu (hoci nie je stará, ale jej správanie sa niekedy naozaj hodí skôr na dôchodkyňu) budete ľutovať, pretože s manželom majú problémy s počatím dieťaťa. Podnikli niekoľko ciest, a napriek tomu sa im ho splodiť nepodarilo, čo značne zhoršilo ich vzájomný vzťah. Jej manžel skôr uteká do svojho pohrebníctva, len aby s ňou nemusel tráviť čas. Brigidinou záľubou je okrem pletenia a sledovania Kruppovcov zo svojho domu aj občasné vkrádanie sa do ich príbytku a hrabanie sa v Kareninom šuplíku so spodnou bielizňou. Tu totiž zistíte, že nie všetko je tak, ako sa navonok zdá. Ale to nechám na vaše prekvapenie.
Ako ste sa dozvedeli už z anotácie, Karen havaruje a stratí pamäť. Je to však naozaj alebo len naoko? V opustenej reštaurácii v nebezpečnej štvrti najprv mladíci a potom dvaja zaľúbenci nájdu mŕtvolu, dokonale vyzerajúceho zbohatlíka, čo po ohlásení nedá spávať detektívom vyšetrujúcim túto vraždu… Rovnako im je čudné, čo tam robila žena z dobre situovanej rodiny, ktorá ani dokonca nemá záznam v Registri trestov. Nie je to podozrivé? Ďalej to, čo zistila Brigit? Okrem toho, že v dnešnej dobe sociálnych sietí Karen nenašla ani na Facebooku, a ďalšie zaujímavé veci?
Zhrnutie
Aby som sa príliš nerozpisovala, v skratke podstata spočíva v tom, že havária spôsobila Karen amnéziu, ktorú jej však veľa ľudí neverí. Brigid je šibnutá susedka posadnutá svojím bývalým milencom a túžiaca sa Karen zbaviť. Počas čítania knihy vám tiež napadne… Sakra, nenafingovali to tieto dve všetko spolu? Ako to vlastne je? Predstiera to tá Karen? Prečo si podozrivo spomenie na všetko až vtedy, keď sa jej to zrovna hodí?
Vraha vám neprezradím (lebo však nie som šibnutá a nevyžívam sa v spoileroch). Napíšem vám len toľko, že vás koniec prekvapí. Tá alebo ten, kto je nakoniec vinníkom, sa tvári ako neskutočne ubližovaná a týraná obeť. Celý svoj život dokonale hrá. Nakoniec budete padať na kolená z toho, ako to celé autorka uzavrela. Koniec, resp. vraha možno odhadnete, no tie záležitosti okolo toho vás určite prekvapia.
Zároveň vás dosť naserie (ani neviem, ako to pekne napísať), že vinníka trest minie, lebo sa jeho vina nedala nijako dokázať. Vtedy som mala chuť hodiť tú knihu o zem, ale zase, aspoň bola v niečom iná, hoci som si zo začiatku myslela, že sa to nestane a bude sa opakovať nejaké to krimi klišé.
Celý príbeh bol ukončený tak, ako keby autorka chystala druhý diel. Alebo len jednoducho mala veľmi otvorený koniec. Každopádne milovníkom krimi, trilerov, napätia a tak trochu prepnutých a nelogicky zmýšľajúcich postáv vrelo odporúčam. A zároveň dávam 4/5 hviezdičiek. Mala som v pláne dať 3, ale tá jedna navyše je za ten koniec.
