Myslím si, že Zaklínača netreba nejako obzvlášť predstavovať. Iste mnohí z vás poznáte knižnú ságu, asi jednu z najlepších hier od CD Projekt Red a v neposlednom rade aj nedávny seriál od Netflixu, ktorého druhá séria sa práve natáča. V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o rozhovor s poľským autorom, ktorý túto legendu vytvoril, Andrzejom Sapkowským, kde sa dozviete, akou mytológiou sa inšpiroval pri tvorbe Zaklínača či aké sú jeho obľúbené knihy. Rozhovor bol zverejnený na stránke lithub.com.
Z akej mytológie ste čerpali nápady pri písaní Zaklínača?
Jednoduchšie by bolo skôr pomenovať mytológie, ktorými som sa nenechal inšpirovať. Existuje ich totiž niekoľko, napr. zo slovanskej mytológie to sú upíri, lešijovia, kikimory či vodnice, z germánskej Divoký Hon, z portugalskej bruxy, z gréckej dryády, morské panny vychádzajúce z rozprávok Hansa Christiana Andersena, z arabskej ghulovia a tak ďalej. Moji trpaslíci a elfi sú, povedzme, tolkienovskí. Uzavriem to tak, že je to rôznorodý eklektický kokteil.
O koľkej zvyknete písať?
Ráno. Keď súhlasíte, že jedenásť hodín je ráno. A prečo? Pretože to vyhovuje môjmu životnému štýlu.
Ako riešite spisovateľský blok?
Blok spisovateľa je podľa mňa preceňovaný. Tento termín vymysleli a zaviedli iní spisovatelia, ktorí sa necítili na písanie a potrebovali nejakú zámienku, aby sa mohli vyhovoriť u agentov a vydavateľov. Pravdou však je, že s knihou sa dá hocičo urobiť, aj keď sa vám nechce písať. Môžete napríklad opraviť, čo ste napísali; to nikdy neublíži. Môžete robiť výskum, študovať zdrojové materiály alebo si prečítať knihy zo súťaží s cieľom zistiť, aké sú aktuálne trendy, a teda našli ten správny smer, akým sa chcete pri tvorbe uberať.
Ku ktorým knihám sa vraciate stále znova a znova?
Keď som bol ešte malý, tak to bol Packo Pú (A. A. Milne), v puberte Traja mušketieri (A. Dumas) a všetky knihy od Julesa Verneho. Počas štúdií Lem a Tolkien. Neskôr Umberto Eco a Arturo Pérez-Reverte. Potom už neboli ďalšie knihy, ku ktorým by som sa rád vracal. Prečítam ich raz a stačí. A tak to dnes je.
Bez ktorého neliterárneho druhu kultúry – napr. film, seriál alebo hudba – si neviete predstaviť život?
Neliterárny? To by pravdepodobne musela byť whisky.
Aká je najlepšia spisovateľská rada, akú ste dostali?
Nikto mi nikdy neporadil o ničom, čo by mohlo byť užitočné. Možno aj preto, že som nikoho o žiadnu radu nepožiadal. Niekoľko ľudí sa mi skutočne pokúsilo poradiť, ale ich nápady boli tak hlúpe, že som to ignoroval. Samozrejme existovali i ľudia, ktorých by som počúval a od tých som to aj očakával, ale tí mlčali.
Ktorá bola prvá kniha, do ktorej ste sa zamilovali?
Najskôr to bol Macko Pú. Mal som asi sedem rokov. O niečo neskôr Winnetou súčasne s Posledným Mohykánom. A prečo? Kto vie? Otázka sa týkala zamilovania. Ale vie niekto, prečo sa zamiloval? A vie to vôbec sformulovať?
Existuje nejaká klasika, pre ktorú sa cítite vinný, že ste ju nečítali?
Musím sa priznať, že ich bolo niekoľko. Viac ako tucet klasikov ma tak znudili, že som ich nedočítal. Dal som ich do poličky, na nejaké nápadné miesto, aby všetci vedeli, že ich mám. Idem ďalej, niektorí boli dokonca z môjho žánru – sci-fi a fantasy. Cítil som sa však previnilo? Ani v najmenšom. Koniec koncov ma oni nudili, takže to bola ich chyba.
Existuje kniha, ktorú by ste chceli napísať?
No, Biblia. Vzhľadom k počtu vydaní a prekladov do mnohých cudzích jazykov. Ale teraz vážne: Meno ruže. Je to neuveriteľne múdra, neuveriteľne pôsobivá a skvelo napísaná kniha. Vzácna kombinácia.
Tomuto poľskému autorovi môžu fanúšikovia hier, kníh či seriálov vďačiť za mnohé. Vďaka nemu poznáme jednu z najobľúbenejších postáv knižnej, hernej a v súčasnosti i seriálovej podoby. Aspoň taký je môj skromný názor. A čo si myslíte vy? Rada si prečítam vaše názory v komentároch.
Mohlo by vás tiež zaujímať: