Zajtra tu máme začiatok nového školského roka a ja som už dávnejšie svojim čitateľom sľúbila, že sa budem venovať aj článkom o učiteľskej práci, keďže sa k tomu mám čo vyjadrovať. Pôvodne som to zamýšľala urobiť úplne inak, ale zhodou okolností som to nakoniec komponovala ako rozhovor, kde som spovedala niekoľkých kolegov (a chcem v tom aj pokračovať), ktorí boli ochotní mi odpovedať na niekoľko mojich otázok. Snáď už po tom, čo si tieto rozhovory verejnosť prečíta, pochopí, že robiť učiteľa nie je jednoduché, hlavne v dnešnej dobe a pochopia, že to nie je také, ako si 90 % ľudí myslí.
Začnite školský rok so skvelým Pedagogickým diárom, ktorý vás bude super pomocníkom počas celého školského roka. Nájdete ho napr. tu.
1. Aké predmety učíš a na ktorom stupni?
Učím SJL a BIO na druhom stupni na ZŠ.
2. Ako dlho učíš?
Aktuálne začína môj druhý rok.
3. Čo máš na našej práci najradšej?
Tie nečakané radosti, ktoré učiteľovi vedia žiaci urobiť, keď mu podstrčia papierik s venovaním. Momenty, keď vidím, že im hodiny niečo dávajú, keď vidím, že si z toho niečo zobrali a vidím, že tomu naozaj rozumejú, keď cítim, že sa na hodiny tešia.
4. Čo považuješ v tejto profesii za najnáročnejšie?
Najnáročnejšie vnímam neustále prípravy a vedomie, že to učivo musím podať zrozumiteľne a pritom jednoducho. Náročné sú papiere a práca s učebnicami, v ktorých nevidím dostatok vhodných cvičení. Neochota niektorých žiakov, bojkotovanie práce, podkopávanie nôh a autority od kolegýň.
5. Čo ťa na práci učiteľa najviac prekvapilo po nástupe a prekvapuje ťa to stále?
Že niektorí žiaci, hoci sa snažím uprednostňovať priateľský prístup, sú neochotní a stále bojkotujú to, čo im chcem vysvetliť. Pri rôznych aktivitách nie sú ústretoví a nevážia si materiál a čas, ktorý im venujem. Že vyhadzujú pracovné listy a sú drzí. Neustále drzé narážky od niektorých žiakov, napr. na moju váhu a prístup.
Pravidelné komentáre od starších kolegýň typu: “Čo už len vy mladšie ročníky viete o školstve a ešte ste si toho toľko nezažili”. Prekvapuje ma aj to, že niektoré kolegyne si nevedia urobiť poriadok so svojou triedou a dovolia žiakom, aby sa k pánovi školníkovi správali ako k handre, hádzali po ňom veci a hovorili mu čuš, pričom to ich triedna a ani vedenie nerieši.
6. Čo hovoríš na názory väčšiny verejnosti na našu prácu a čo by si ľuďom odkázala?
Často sa stretávam s tým, že názory verejnosti sú na profesiu učiteľa skôr dehonestujúce. Mne osobne sa niektorí známi vysmievali, veď ty si len učiteľka, no ja by som to nešla robiť, je to hlúposť. Ty máš také topánky ako slovenčinárka, veď iné si dovoliť nemôžeš. Mnohí ho mne vidia chodiaci slovník, ktorý nemá právo na chyby.
Keď sa pomýlim v zápale spoločenskej hry a súťaživosti, neodpustia si a “šplechnú mi ” a takáto učí naše deti, nečudujem sa, že sú, aké sú” alebo “ako to, že to nevieš, keď si slovenčinár”. Uvedomte si, že som len človek. Nie som stroj, chodiaca encyklopédia, robot.
To, že som niečo vyštudovala, neznamená, že to viem na 3000% a nemám nárok na to, aby som robila chyby. Neznamená to, že keď viem biológiu, poznám každý kvet, každého chrobáka a viem vám ho opísať aj s jeho denným režimom zo vzdialenosti na 6 kilometrov.
To, že som učiteľ neznamená, že nemám nárok na svoj súkromný život.
Uvedomte si, že byť učiteľom neznamená to, že sa postavím pred deti, poviem, aby si prečítali poučku a spravili cvičenia. Tiež mám pokyny od vedenia, ktoré musím splniť. Mám osnovy a učivá, ktoré musia žiaci ovládať. 45 minút je málo, aby som im vysvetlila kvantum učiva a stihla s nimi spraviť cvičenia tak, aby sa každý dostal k slovu. Osobne učebnice používam minimálne, preto si hodiny koncipujem sama – podľa učiva, ktoré je v pláne.
Učivo im vysvetľujem sama, snažím sa po lopate. Potom väčšinou využívam mnou vypracované pracovné listy – obsahujú množstvo úloh, ktoré slúžia na precvičenie učiva a na to, aby si žiaci preskúšali úlohy, ktoré sa môžu vyskytnúť na teste. Doplnkovú literatúru si kupujem z vlastného vrecka.
Znovu sú to peniaze a hlavne čas. Sú to hodiny a hodiny, ktoré môžem stráviť s rodinou, priateľmi. Na každú hodinu sa musíme pripraviť. Dojíma ma, keď mi cudzí človek povie, že vy učitelia máte deti vychovávať. Opravujem Vás – my ich máme v prvom rade učiť, potom vychovávať. Ďalej ma dojíma, keď mi povedia, že ty máš toľko voľna. Hej, mám. Voľno, ktoré si musím zaslúžiť. Prázdniny sú pre žiakov, nie pre nás. My si to musíme vykryť zastupovanými hodinami a dovolenkami.
Popri tom sme obyčajné ľudské bytosti, ktoré majú svoje starosti.
Tiež sme chorí, tiež sa nám stáva, že nám ochorie dieťa alebo člen rodiny, o ktorého sa musíme postarať. A ani keď sme na PN, nemáme voľno, pretože posielame pokyny pre učiteľa, ktorý za nás zaskakuje.
Cez prestávky často nemáme čas, aby sme vykonali potrebu alebo sa najedli, sadli či vychutnali malý glg kávy alebo čaju. Najhoršie je, že mi cudzí človek povie, že ty si nič nedokázal, si len učiteľka. Pre tých, čo si myslíte, že sme len obyčajní učitelia, mám odkaz. Uvedomte si, že
za každým úspešným človekom, lekárom, právnikom, inžinierom a tak ďalej, stojí okrem rodičov aj učiteľ, ktorý im dal to najviac, čo mohol. Učiteľ, ktorý im okrem vedomostí dal aj kus svojho srdca a času, ktorý mohol investovať do svojho súkromia.
7. Čo ťa najviac poteší, keď tvoji žiaci urobia a čím ta dokážu najviac sklamať?
Keď mi s úsmevom cez celé námestie zakričí na pozdrav. Keď ma stretne a kýva mi cez celú ulicu, daruje mi papierik s venovaním. Ja osobne robím sem-tam dotazník = spätnú väzbu na moje hodiny. Dotazníky sú anonymné, preto sú žiaci úprimní a vedia veci povedať priamo. Tie spätné väzby nie sú negatívne, sú veľmi príjemné. To je to najkrajšie. Prečítať si, že hoci učím SJL, majú deti tie hodiny celkom rady.
Ešte ma vie najviac potešiť, keď sa za mnou dieťa rozbehne a objíme ma. Bolo to to najkrajšie, čo som zažila, keď sa ku mne rozbehli dievčatá a povedali, že im je ľúto, že nám odpadla hodina. 
Sklamať ma vie, keď im dám materiály, z ktorých sa učiť, čo sa majú učiť, dám im pracovný list a oni ho stratia, nenaučia sa a ešte mi drzo po prázdninách povedia, že nemali čas a neučili sme sa to.
8. Čo by si zmenila na školstve, keby si mohla?
Platy 
. Niektoré témy, ktoré žiakom nič nedajú a časovú dotáciu. Niekedy je na to kvantum učiva 45 minút veľmi málo.
9. Aké skúsenosti máš s rodičmi?
Keďže nie som triedna, zatiaľ veľmi skúsenosti nie sú. Dojímajú ma však správy cez EduPage od mamičky, ktorá by rada vedela, prečo jej syn zas dostal zlú známku a či si to môže opraviť. Ak bol žiak, ktorého som chcela vyvolať – tak to bol naozaj on. Možnosť opravy som ponúkala každý deň . Niekedy deti nepovedia celú pravdu a mrzí ma, že potom to ostáva na učiteľovi povedať rodičom, prečo dostal zlú známku a že to bolo adekvátne k situácii.
10. Stretla si sa už s niečím, čo sa ťa dotklo tak, že si sa rozplakala?
Rozplakal ma skôr dojem, že svoju prácu nerobím tak, ako by som chcela. Že som v určitom období nevidela, že by sme si s tou triedou na seba zvykali. Potom sme si však na seba už zvykli a vzájomne sa rešpektujeme, dokonca sa vieme na hodinách aj zasmiať a zabaviť. Ďalej ma rozplakalo vedomie, že som triednictvo nedostala. Je to jedna z vecí, po ktorej túžim, odkedy som chcela byť učiteľkou.
11. Uvažovala si niekedy o úplne inej práci?
Áno. Premýšľala som nad tým, ale uvedomila som si, že chcem byť v školstve. Akurát zvažujem len zmenu školy.
12. Aké pozitíva a negatíva ti napadnú v súvislosti s našou prácou?
Pozitíva – deti k tebe vzhliadajú, pomáhame formovať ich osobnosť, tvoriť hodnotový rebríček, zažívame neskonalé množstvo vtipných a dokonca aj trápnych situácií, kedy sa chceme smiať, no nemôžeme, pretože by to bolo neprofesionálne, v budúcnosti si budeme môcť povedať, že aj vďaka nám sú vzdelaní a úspešní.
Negatíva – práca so žiakmi je niekedy veľmi náročná, hoci krásna. Momenty s rodičmi, ktorí veria “lenivému a neochotnému” dieťaťu, než učiteľovi, komunikácia s vedením a kolegyňami, ktoré sú schopné podkopnúť nohy.
Kolegynke ďakujem, že bola ochotná mi odpovedať na tieto moje otázky. Budem rada, ak by sa mi ozvali ďalší pedagógovia, pretože mojím cieľom je hlavne šíriť osvetu o našej práci. Budem vám veľmi vďačná. Zdieľanie v rôznych pedagogických skupinách či na vašich profiloch taktiež poteší. Ak ste náhodou v článku našli chybu, neváhajte ma na ňu upozorniť.
Prečítajte si tiež recenziu na knižku, ktorá by podľa mňa nemala chýbať v knižnici žiadneho pedagóga. Nájdete ju tu.
