Kraniálna ortéza nie je ZLO, ale skvelá pomôcka!

2
Share

Ako som sľúbila v úvode, obsah môjho blogu sa bude venovať aj otázkam materstva či rodičovstva ako takého. Správne tušíte, ani ja som nemala poňatia pred narodením dcérky, čo je vôbec kraniálna ortéza (hej, teraz sa hrám na veľmi múdru). Veľmi zjednodušene povedané pre laikov, je to pomôcka pre bábätká na to, aby sa im zrovnala zležaná hlavička. To sa stalo aj nám. Počas tehotenstva či pred pôrodom ako človek nerozmýšľate nad ničím iným, len nad tým, aby všetko dobre dopadlo, a neriešite, čo bude v budúcnosti. Nejako takto som premýšľala aj ja. No ale čo sa nestalo, museli sme si vyskúšať kraniálnu ortézu na „vlastnej“ resp. dcérinej koži, a preto sa s vami chcem podeliť o názor na ňu a náš príbeh, ako sme sa k nej dostali.

Ak ešte nemáte deti, tak vám chcem ako čerstvo pečená mamička odkázať, že ak ich raz chcete a budete mať, tak je dôležité polohovať a dieťa zásadne zavinovať. Nie, nesnažím sa hrať na múdru, a nemyslím si, že mám patent na rozum len preto, že som matkou, ako členky sektárskej elity Mamilla. Ale o tom bude iný článok. Píšem len z vlastnej skúsenosti, že keď si na toto nedáte pozor, tak to bude mať dôsledky. Nie však fatálne, ktoré by sa nedali nejakým spôsobom v dnešnej modernej dobe upraviť. My sme sa polohovať aj snažili, no naša odmalička tvrdohlavá dcérka (niežeby som túto vlastnosť neocenila v budúcnosti, ísť si za svojím) sa vždy v perinke či zavinovačke odkopala a naštelovala tak, ako jej práve vyhovovalo. Ja som prvé tri mesiace veľmi nevnímala, lebo čo čert nechcel, postihla ma dosť vážna psychická diagnóza, z ktorej sa ešte stále dostávam, čiže ani tento „problém“ som neriešila. Tak sa malinkej zležala hlavička a spôsobilo to tak trochu aj asymetriu. Začali sme chodiť na fyzioterapie, kde nám milá slečna ukázala cviky, ako to troška upraviť a spomínala nám kraniálnu ortézu. Tak som sa, samozrejme, začala zaujímať a viac sa vypytovať. Neváhala som ani chvíľku a už sme sa objednávali odborníkovi, ktorému naozaj veľmi pekne ďakujem, že nám takto pomohol. Malo to svoj zmysel.

Začali sme teda chodiť do Protey, kde sa špecializujú na výrobu ortopedicko-protetických pomôcok, ako je aj kraniálna ortéza. Samozrejme som bola najprv vystrašená, že čo to je, čo ak to bude malinká potrebovať. Mala som veľa otázok. Už v kostiach som však cítila, že mám pravdu, a že s touto pomôckou odídeme. Pán Plž, ktorý sa venuje výrobe tejto pomôcky, vôbec nedával najavo, že by som ho svojimi otázkami nejako otravovala. Zodpovedal na každú moju otázku, ktorá sa mne s odstupom času možno zdala veľmi otravná či zbytočná. Ak náhodou niekedy na tento článok natrafíte, naozaj Vám veľmi pekne ďakujem za všetko.

Pýtala som sa hlavne na pozitíva a negatíva. Naša dcérka ju musela nosiť v lete, takže jediným negatívom, o ktorom sme sa dopočuli, bolo asi to, že sa bude pod prilbou dosť potiť. No čo už. Nejako tie tri až osem mesiacov vydržíme. Keď je dieťa ešte maličké, nosí sa ortéza o niečo kratšie, keď je staršie, je možné, že sa bude nosiť dlhšie. Jednou z vecí, ktoré nám pán technik povedal, bolo aj to, že viac majú s prispôsobovaním sa ortéze ľudia v okolí rodičov, ako dieťa či samotní rodičia. A to sa nám aj potvrdilo. Tie otravné komentáre typu: „Chúďa, že to musí nosiť.“ Tak jasné, že bola chúďa, keď to nosila. Tie otravné otázky príbuzných či ľudí stretávajúcich na ulici. Stalo sa nám asi jeden jediný raz, že sa niekto neopýtal, čo to má malá na hlave. Od toho sa však musíte odosobniť, hlavne vtedy, keď vám záleží predovšetkým na zdraví vášho dieťaťa. Lebo čo neriešite ešte vtedy, kým sa dá, doplatíte na to v budúcnosti.

Doviezli sme si teda túto geniálnu pomôcku domov (to nie je irónia), a zisťovali, ako to bude fungovať. Najprv mala mať malá helmu na hlave po hodinách, aby sa prispôsobila, a potom 23 hodín. Samozrejme, že sme to úplne do bodky nesplnili, hlavne pre horúce počasie, ale i tak sme sa snažili o to, aby malinká mala prilbu na hlave čo najviac. Na kontroly sme chodili po uplynutí jedného mesiaca a potešili nás slová pána Plža, keď povedal: „Vylepšuje sa to, vynikajúce.“ Samozrejme som hneď posielala výsledky e-mailom všetkým príbuzným či známym, aby pochopili, že to naozaj funguje! Ale niektorým ľuďom jednoducho nevysvetlíte. Niekedy som mala dokonca pocit, že malinká to na hlave vyhľadáva a chýba jej to. Po dvoch mesiacoch nám pán technik povedal spásonosnú myšlienku, že malá bude musieť nosiť kraniálnu ortézu „len“ na noc, a po ďalšom mesiaci, že už ju nepotrebuje. Veľmi sme sa z toho tešili a „otvárali sme šampanské“ a ortézu sme si nechali na pamiatku ako hračku pre malinkú.

Keby náhodou aj vaše dieťa muselo nosiť túto skvelú pomôcku, určite ju odporúčam. Nenechajte sa odradiť komentármi či čudnými pohľadmi ostatných. Určite je lepšie nechať si upraviť zležanú hlavičku takto, aj keď som sa stretla s mnohými názormi, že to radšej upraviť cvičením. Ja ako matka som sa rozhodla, že to budem riešiť ortézou a som tomu rada. Veľkou výhodou je aj to, že vám túto – inak dosť megadrahú pomôcku – preplatí poisťovňa. I keď je pravda, že keby to poisťovňa nepreplácala, tak by som si určite nejako tie peniaze zohnala, pretože pre zdravie svojich detí každý rodič urobí všetko na svete. Nie je tak? Z môjho záverečného zhodnotenia teda vyplýva asi len toľko, že naozaj JEDINOU nevýhodou, čo sa týka pohodlia dieťaťa je, že sa pod tým veľmi potí a drobnými nevýhodami, ktoré musíte brať štýlom „jedným uchom dnu, druhým von“, komentáre a pohľady ľudí z vášho okolia. Pokiaľ by ste museli túto pomôcku v živote svojich ratolestí použiť, určite ju odporúčam. Nie je to žiadna hanba a pomáha to zdraviu a správnemu vývoju vášho dieťaťa!