Tipy na knihy, ktoré si prečítať na Halloween

0
Share

Máte radi Halloween a všetko s ním súvisiace? Tak šup na gauč s dekou a prečítajte si tieto tipy na knihy, s ktorými stráviť Halloween.

Pokiaľ sa radi bojíte rovnako ako ja, tak určite oceníte tipy na knihy, ktoré si prečítať v období Halloweenu. Samozrejme, môžete ich čítať hocikedy inokedy, ale myslím si, že práve v tomto období dodajú čítaniu tú správnu atmosféru.

Edgar Allan Poe: Čierny kocúr

Edgar Allan Poe: Zlatý skarabeus

Edgar Allan Poe: Zostup do Maelströmu

Keby som mala odporučiť prvého a možno jedného jediného autora, ktorý je na halloweenske večery najideálnejší, určite zvolím Edgara Allana Poeho. Prečo? Hoci som si myslela, keď mi ho niekto odporučil, že predsa to je staré, to nemôže byť také dobré. S odstupom času som zmenila názor. Hlavne po tom, čo nové tri zbierky jeho poviedok vydalo vydavateľstvo SnowMouse Publishing s neskutočnými prebalmi. To už by bol hriech na jeho poviedky nesiahnuť.

S kým najradšej debatujete o autoroch a obsahoch kníh? Ja najradšej s otcom, lebo ten počnúc od Verneho cez Rollinsa až po Browna prečítal neskutočné množstvo kníh a povedal mi, že pre neho je tvorba E. A. Poeho priam znepokojivá. A jeho len tak niečo neskolí. Mne ako fanúšičke hororov nebolo viac treba a už som googlila.

Priznám sa, nie som veľmi fanúšikom poviedok, lebo veď čo je krátke, je pre mňa o ničom, ale s Edgarovými by som si dala rande pokojne aj každý večer (bez ohľadu na to, či sa blíži alebo neblíži strašidelné obdobie Halloweenu).

Zatiaľ som síce prečítala len Čierneho kocúra. Ďalšie dve knihy som si nechala presne na toto obdobie. Lebo veď atmosféra. Čítala som už za svoj život veľa hororov, strašidelných príbehov a tak ďalej, ale na Edgara sa ani zďaleka nechytajú. Túto „klasiku“ ocenia milovníci hororov aj dnes, a podľa mňa aj vtedy, keď obyčajné autá nahradia lietajúce, začneme sa navzájom kosiť (áno, požičala som si námet z dystopickej young adult série Kosec) alebo bude fungovať teleport nielen v hre The Sims.

Pokiaľ vám je ľúto peňazí, tak si dajte pozor, či sa niektoré poviedky v týchto troch zbierkach neopakujú. Ale myslím, že zberateľom (ako ja) je to úprimne jedno. Hlavne, že máme sériu, nie?

V skratke o knihe Čierny kocúr

Je úžasné, ako vo veľmi rozsahovo krátkych poviedkach je autor schopný uviesť čitateľa do rozpakov. Ja som sa cítila ani nie vydesene, skôr znepokojivo, znechutene, bolo mi pri niektorých pasážach na vracanie (napr. pri poviedke Jama a kyvadlo autor veľmi detailne popisuje, ako uväzneného a mučeného človeka obžierajú potkany).

Autor si naozaj servítky pred ústa (či pod pero) nedáva, a píše tak, ako mu napadá (aspoň ja si to tak predstavujem). Podaktoré jeho slová či časť tvorby je neskutočne naturálna. To nie je že sem-tam mŕtvolka či krvička. Je to až také brutálne, že človek sa cíti, ako keby sa preniesol do tej doby, kedy autor žil, a mal chuť pred ním utiecť, lebo si hovorí, že čo, do pekla, sa v tej „geniálnej“ či azda „chorej a deprimovanej“ mysli odohráva?

Ani neviem povedať, resp. napísať, ktorá poviedka sa mi páčila najviac, pretože každá mala niečo do seba. Vyvolávali strach či beznádej. Znechutenie či nepríjemné pocity. Už sa teším na ďalšie a najradšej by som každú jednu poviedku ohodnotila osve, ale to by som musela založiť asi ďalší blog venujúci sa čisto len tvorbe tohto autora.

Elen Datlowová: Doteky záhrobí

Duchovia sú všade okolo nás. Duše mŕtvych prichádzajúce z druhého brehu sú od nepamäti súčasťou našich mýtov a náboženstiev. K najsilnejším a najpôsobivejším predstavám ľudskej fantázie patria prízraky a zjavenia z onoho sveta, zastretého závojom smrti.

Autorka Ellen Datlowová v zbierke poviedok Dotyky záhrobia nám prekladá výbor doposiaľ nevydaných, pôvodných duchárskych príbehov, pri ktorých bude čitateľa príjemne mraziť od strachu. Ide o príbehy od rôznych autorov.

Hazel M. Denningová: Duchovia medzi nami

Kam odchádzame, keď zomrieme? Prechádzame automaticky do radostného, idylického života na druhom svete, alebo je možné, že niektorí z nás ostávajú strašiť živých? Dostávajú sa ľudia po smrti automaticky do raja – alebo, ako niektorí veria, do pekla? Môžu duchovia cítiť a rozmýšľať? Ak áno, čo sa nám usilujú oznámiť?

Táto kniha vysvetľuje dôvody, pre ktoré duchovia neodpočívajú v pokoji, a rozptýli náš strach z hrôzostrašných úkazov.

Na záver krátka anketa

Mohlo by vás zaujímať: