Chris Carter: Kat – Psychodetektívka, v ktorej si vrah čiastočne zaslúži váš súcit?!

0
Share

RECENZIA – Chris Carter: Kat

Chris Carter: Kat

Chris Carter: Kat

Budem sa opakovať. Carter sa veľmi úspešne šplhá na chrbát môjho doteraz obľúbeného Fitzeka. Po dvoch častiach však musím zhodnotiť, že sa mu to darí neskutočne. Na Fitzeka však určite nezanevieram, ale bojím sa, že už ma nebude baviť tak veľmi, ako ma bavil doteraz. No táto recenzia (a. k. a. subjektívny názor) nie je o Fitzekovi, ale o druhom diele od mojej najnovšej platonickej lásky, Kat, Chrisa Cartera.

RECENZIA ALEBO SUBJEKTÍVNY NÁZOR

Že sa bude celý dej Kata točiť okolo vraždenia a pátrania po páchateľovi, asi tušíte. Veď čo iné sa dá očakávať od detektívky, však? Na detektívkach (a ešte takýchto nechutných) mám vo všeobecnosti veľmi rada, keď prvé riadky vtiahnu do deja, a to sa autorovi podarilo už po prvých slovách: „No povedz, nie je to irónia, že jediná istota v živote je smrť?“ Moje sympatie k autorovi po tomto začiatku druhej časti ešte viac vzrástli. No prejdime však k samotnému príbehu.

Páčilo sa mi, že okrem hlbšieho psychologického ponoru do postavy hlavného hrdinu, detektíva Roberta Huntera sa rozvíja aj príbeh celého oddelenia vrážd LA, v ktorom sa celý dej odohráva. So šéfom Bolterom sa lúčia a na jeho miesto nastupuje niekto nový, obávaný, a málokto by toho človeka čakal. Je to žena, Barbara Blake, ktorá si okamžite získala moje sympatie. Najmä tým, že si dokázala okamžite získať rešpekt medzi toľkými mužmi. Keď však chytila nervy (napr. keď Hunter a Garcia nešli podľa pravidiel), stálo to za to. V konečnom dôsledku aj tak bolo fajn, že sa naša dvojica „vzbúrila“ pravidlám, lebo bez toho by sa k páchateľovi nedopátrali a celé by to dopadlo možno ešte horšie.

Páči sa mi, že okrem detektívnej zápletky spisovateľ tiež rieši také závažné témy ako šikana či zneužívanie alebo obhajovanie krutých činov, pretože to tak Boh chce. Carter dokonale vkladá do svojich diel hlboké myšlienky, ktoré vás donútia pozastaviť sa nad tým, do akého extrému je človek schopný zájsť napr. pre to, čo sa mu stalo v dávnej minulosti.

Musím sa tiež priznať, že táto kniha vo mne vyvolala rôznu spleť emócií, od rozčuľovania sa, cez rev a zadosťučinenie až po súcit s vrahom. Postupnými krokmi sa totiž dozviete, ako si to náš páchateľ celé roky plánoval a čo všetko na to potreboval. Tu by som dodala, že keď sa rýchlo a šikovne dostanete k peniazom, dokážete takmer všetko. A keď ešte niektoré kapitoly končili slovami: „Kristepane! Pozri sa na toto! Vidíš to čo ja?“  – a tak ďalej, nútilo ma to neprestávať čítať. Úprimne? Keby mne robili v minulosti to, čo tomu vrahovi, asi by som premýšľala podobne. Tým nechcem, nedajbože, povedať, že by som vraždila, ale že to celé v konečnom dôsledku chápem.

Taktiež sa mi páčil bonus v podobe novej, tak trochu „mysterióznej“ postavy menom Monica, ktorá v celom pátraní zohrala jednu z kľúčových úloh a tiež sa jej nediali zrovna pekné veci. Tu nechcem toho písať viac, aby som toho neprezrádzala príliš. Čo sa týka naturalistických opisov vrážd a nápadu, Carter opäť nesklamal. Bolo to až nechutne dokonalé. Alebo dokonalo nechutné? Vyberte si sami.

Pár slov na záver. Nikdy nikomu nehovorte, čoho sa najviac bojíte, lebo to môže byť použité proti vám a to tým najkrutejším možným spôsobom. Páčilo sa mi aj neustále odkláňanie od skutočného páchateľa a postupné šokujúce a prekvapivé odhalenia, ktoré sa podarili najmä vďaka fotografiám z ročenky strednej školy, ktorú navštevovali niektoré z našich obetí.

www.martinus.sk

Zhrnutie

Opäť sa budem opakovať. Kat bola psychodetektívkou, ktorá mala všetko, čo má skvelá detektívka mať. Na rozdiel od ostatných sa mi však páči aj hlbší psychologický ponor do povahy postáv, ich postupné rozvíjanie. Rovnako aj rozvíjanie tímu, kde Hunter s Garciom pribrali nového člena Hopkinsa, vzťah medzi parťákmi či neskutočné myšlienky, vzbudzujúce k premýšľaniu nad životom a ľuďmi ako takými ešte dlho po dočítaní. Katovi dávam zaslúžene 10/10 hviezdičiek. Pre to všetko, čo už som zmienila vyššie.

A čo vy? Ste Carter pozitívni? Alebo čítate iné detektívky s psycho podtónom, alebo je to vám proti srsti a radšej siahate po romantike či iných žánroch? Dajte mi vedieť do komentára a pravidelne sledujte blog, aby vám neunikla žiadna novinka či recenzia zo sveta kníh, seriálov, filmov či hier.

Upozornenie!

Kniha nie je vhodná pre čitateľov, ktorí si nedokážu hovieť v brutálne detailných naturalistických opisoch vrážd a chce sa im vracať už pri pohľade na trošku krvi!

Mohlo by vás zaujímať:

RECENZIA: Chris Carter: Dvojitý kríž