Utorky s Morriem – Prečo si myslím, že by si túto knihu mal prečítať každý

0
Share

Táto kniha má v mojej poličke čestné miesto. Nezvyknem veľmi posielať knihy ďalej, no v poslednej dobe, hlavne pre uvoľnenie miesta na knihy novšie, resp. knihy pre dcérku či čokoľvek iné, posúvam staršie knihy, alebo len také “rýchlokvasky” ďalej. Nechávam si len také, ktoré mi z môjho pohľadu do života niečo dali alebo si presne pamätám, o čom boli. Jednou z takých kníh je aj knižka Utorky s Morriem, rezonujúca mi v hlave už neuveriteľne dlho. A prečo ju staviam na piedestál je vysoké posolstvo, ktoré kniha odkazuje. Takže nie, neriaďte sa heslom, i keď veľmi vtipným: “Utorok je len škaredý brat pondelka”. Všetko je o uhle pohľadu a to je svätá pravda. Okrem iného by som si dovolila vám odporučiť aj film, ktorý je geniálny. Nenechajte sa však odradiť jeho vekom či nižšou kvalitou, pretože naozaj stojí za to. 

Autor Mitch Albom je vo všeobecnosti známy tým, že píše štýlom zamýšľania sa nad rôznymi životnými situáciami a táto knižka nie je výnimkou. Na úvod by som si dovolila z knihy citovať zopár odsekov, ktoré presne definujú dnešnú dobu. I keď je kniha omnoho staršia, jej obsah sa dá veľmi presne aplikovať aj na dnešok:

“Morrie naznačil, že mu mám podať ruku, a keď som to urobil, zaplavil ma pocit viny. Mal som pred sebou muža, ktorý mohol tráviť dni v sebaľútosti, keby chcel, sledovať, ako jeho telo chradne, rátať každý dych. A pritom je toľko ľudí s oveľa menšími ťažkosťami, ktorí sú natoľko zahľadení do seba, že vás po tridsiatich sekundách rozhovoru prestanú vnímať. Už myslia na niečo iné – na priateľa, ktorému treba zavolať, na fax, čo treba poslať, na milovanú osobu. A začnú vás zase vnímať, až keď prestanete rozprávať; vtedy predstierajú záujem a utrúsia: “Hm,” alebo “Naozaj?”

“Súčasťou toho problému je, že sa všetci niekam ponáhľajú,” povedal Morrie. “Ľudia nenašli zmysel života, ustavične pobehujú sem a tam, lebo ho hľadajú. Myslia na nové auto, na nový dom, na nové zamestnanie. A keď zistia, že sú to prázdne veci, bežia ďalej.”

Keď sa človek rozbehne, povedal som, je ťažké spomaliť.

“Nie je to také ťažké,” pokrútil hlavou Morrie. “Vieš, čo robím? Keď ma niekto chcel predbehnúť na ceste – kým som ešte šoféroval – zdvihol som ruku…”

Chcel mi to ukázať, no sotva ju podvihol.

“… ako keby som sa chystal urobiť nesúhlasné gesto, ale potom som zamával a usmial som sa.

Namiesto neslušného gesta ich treba nechať prejsť a usmiať sa.

A vieš čo? Mnohí môj úsmev opätovali. Pravda, ja sa v aute nemusím ponáhľať. Radšej venujem svoju energiu ľuďom.”

BUX.sk internetové kníhkupectvo

Aby nás učil profesor, ako je Morrie, by chcel podľa môjho skromného názoru každý z nás. Mal geniálny vzťah so svojimi študentmi a jeho bývalý študent – vorkoholik Mitch – sa prostredníctvom televízie dozvie, že jeho obľúbenec ochorel. Stane sa to, že na prácu sa prestane tak výrazne sústreďovať a začne profesora navštevovať, aby spolu diskutovali o rôznych životných situáciách. Predovšetkým o tom, že treba občas spomaliť, nebrať veci príliš vážne, zbytočne sa nerozčuľovať či užívať si každý okamih života tak, ako keby bol posledný, pretože nikdy neviete, čo si pre vás osud prichystal.

Mitch sa teda rozhodne Morrieho navštíviť každý utorok. Morrie má veľa skúseností, hovorí mu o svojom živote do detailu, čo všetko zažil. A zažil také veci, že je naozaj prekvapivé, ako zvláda svoj náročný životný údel. Je to naozaj kniha, ktorá má obrovskú hodnotu a v dnešnej dobe by som ju dala prečítať naozaj každému, dokonca by som si ju dovolila dať do osnov literatúry, keby som mala túto právomoc.

Na záver by som sa s vami chcela podeliť o to najvtipnejšie a zároveň najsmutnejšie, čo v tomto filme či knihe bolo, a to je záber, kde Morrie pripraví vlastný pohreb, na ktorom sa aj on sám zúčastní. Účastníkom vysvetlí, že dôvodom na takúto morbiditu bolo to, aby s ním ľudia oslávili jeho život, ešte kým je medzi nimi a zasmiali sa s ním. Ako iste tušíte, Morrie na konci chorobe podľahne. Vyroníte teda i zopár sĺz. Dovolím si tvrdiť, že Utorky s Morriom je jeden z najúžasnejších príbehov, aký som kedy čítala a videla. Určite odporúčam. Iste sa nenechajte odradiť tým, že film je z roku 1999.