Priznám sa, že k tejto knihe by som sa asi nedostala, pokiaľ by som si nepredplatila Radosť v krabičke, ktorú vám plánujem podrobnejšie predstaviť v inom článku. No vďaka nej som sa k nej dostala a neľutujem. Je to triler s výraznými prvkami romantiky a niekedy by ste také situácie či zvraty nečakali. Premýšľam nad kúpou celej série. Čím si ma autorka získala, zistíte v tomto článku.
V prvom rade jednoznačne najprv tým, že je to môj najobľúbenejší žáner – triler. S hlavnou hrdinkou, pediatričkou a samaritánkou Emory som, bohužiaľ, zo začiatku veľmi nesympatizovala, lebo vďaka jej záľube, ba až posadnutosti mi išla neuveriteľne na nervy. Nevedela som, čo si mám o nej myslieť. Situácia je asi taká, že nastane hádka s manželom (ktorý je, mimochodom, úplný…. ako to slušne povedať…). Hm, egoistický idiot mysliaci len na seba a na Emorine peniaze. Je totiž dedičkou neskutočného bohatstva. Po jej peniazoch by šiel asi každý, ako to už vo väčšine prípadov býva aj v realite.
Emorinou záľubou sú maratóny. Preto je pre ňu najlepším liekom na zahnanie alebo dočasné zabudnutie všetkých problémov beh. V rámci vylepšovania svojho tréningu sa (aj vďaka manželským nezhodám) vyberie do hôr na trasu hlboko v horách. Prvý nelogický bod. No už mi len povedzte, ktorú ženu napadne ísť samu do hôr a ešte na také trasy, kde je počasie naozaj veľmi nevyspytateľné? Hmla, sneh, prudké lejaky, sem tam nejaká tá lavína atď…. Ale OK… Bez toho by pravdepodobne príbeh Podlých úmyslov nebol taký dobrý, ako sa mi v konečnom dôsledku javil.
Stane sa však nehoda, ktorá je jej spôsobí otras mozgu a Emory neprichádza na žiadne logické vysvetlenie. Zrazu sa ocitne u tajomného muža v zrube, ktorý jej o sebe nič nechce prezradiť. Nedovolí jej absolútne nikomu zavolať či odviesť ju do civilizácie, keď už sa dá do poriadku. No, citát na prebale knihy vám však dosť „nenápadne“ napovedá spoiler : „Čo ak vám inštinkt napovie dôverovať neznámemu?“
Dejová línia teda niekde v štvrtine príbehu prechádza na iné miesto, do zrubu uprostred temného lesa. Samozrejme, našej hrdinke sa začínajú úplne prepletať posledné mozgové závity. Tu sa dozvedáme, že otras mozgu jej spôsobil prudký úder kameňom do hlavy. Muž, u ktorého sa prebudila, je vysoký, vyzerá nebezpečne, na slabine má tetovanie. Urobil jej to on?
Emory je s ním dlho-predlho sama… No a čo napadne takej žene, ktorá má doma so svojím chlapom, alias úplne zbytočnou existenciou, problémy? Hádate správne, začne ju neskutočne priťahovať a ona je čím ďalej, tým viac neschopná ovládať svoje živočíšne pudy… Čo ale čert nechcel, tajomný muž jej to postupne začne opätovať. Romantika ako vyšitá. Niekedy s ňou budete súcitiť a poviete si, ó, také niečo zažiť, alebo ó, čo sa z tohto zomelie? A práve vďaka spojeniu tajomnej nevedomosti o mužovej minulosti aj súčasnosti vás autorka len tak zo svojho príbehu nepustí.
Medzičasom zistíme, že chlapík má akýsi pomyselný „black list“ (áno, inšpirovala som sa tým seriálom s Reymondom Reddingtonom v hlavnej úlohe), kde má napísaný zoznam ľudí, ktorých musí za každú cenu zničiť a nedá mu to pokoja, kým to neurobí. Svojmu osudu, pripravenému neznámym mužom, neujdú ani jeho susedia – vidiecki bratia. To si zaslúžili niečím veľmi zlým, čo spôsobili svojej sestre. Práve s tým mu pomôže doktorka Emory. Jednoducho žena do koča aj do voza (aj keď mne občas liezla dosť na nervy)…
To, čo sa bude ďalej diať s bratmi Floydovcami, rozpisovať nebudem. Len toľko, že zistíte naozaj zaujímavé veci a začnete si v hlave tvoriť pomyselnú nástenku prípadov prepojených typickou červenou čiarou. Zistíme aj iné pohnútky. Dozvieme sa o zrade človeka, od ktorého by to Emory nikdy v živote nečakala. Zdanlivo jej začne pomáhať. Budete si pokladať otázky. Chráni ju ten svalovec z chaty alebo jej chce ublížiť?
Poviem vám toľko, že potrénujete mozgové závity a záver vás veľmi prekvapí, pretože sa tu objaví ešte aj agent z minulosti Jack Conell, ktorý štyri roky po tajomnom mužovi pátra. To, akú majú oni dvaja medzi sebou spojitosť alebo vzťah, vás veľmi prekvapí a dokonca budete s „chatovým“ mužom možno aj čiastočne sympatizovať.
Stále sa spomína akási brutálna kriminálna akcia v mieste zvanom Westboro. To vám pôjde dosť na nervy, než sa vlastne dozviete, čo sa tam vlastne stalo. Áno, bola to zlá akcia, ktorú bude sám činiteľ posudzovať ako strašnú tragédiu, za ktorú môže on. No ale v konečnom dôsledku s ním budete súcitiť, pretože svojou akciou v spomínanom Westboro zachránil mnoho životov.
Bohužiaľ, budete trochu súcitiť aj s páchateľom, pretože pochopíte jeho pohnútky. K tým ho dohnala šikana zo strany spolužiakov. A bohužiaľ, vieme, že aj v realite sa takéto veci dosť často stávajú, a nevieme, ako by sme im mohli zabrániť. Niekedy mám pocit, že deti dokážu byť mnohokrát krutejšie ako dospelí. A tu mi vždy napadá, nie je to hrozné, že aj psychopati, z ktorých vyrástli vrahovia a podobne, boli raz v živote malými deťmi? Bábätkami? Až mi je zle. Kde sa to potom v tom človeku v budúcnosti berie, keď rodičia sa možno všemožne snažia, aby to tak nebolo, ale to už by bolo na iný, rozsiahlejší článok.
Emorino zmiznutie alebo azda zdanlivú vraždu budú vyšetrovať aj miestni detektívi, ktorí podozrievajú jej manžela a jeho milenku Alice. Ako to celé dopadne? Nechajte sa prekvapiť, ja už som prezradila celkom dosť. Meno páchateľa sa dozviete až niekde k záveru knihy a tajomného muža budete mať nakoniec za veľkého hrdinu, aj keď on sa s tým, čo spravil, veľmi stotožniť stále nevie. No príde happy-end. Aký? Veď si knihu prečítajte.
1 Response
[…] Sandra Brown: Podlé úmysly […]